🌾 Mapa zrelosti porastov — predzberová analýza

🎯 Čo s tým — zhrnutie pre agronóma

🧪 Ukážková analýza

Toto je vzorový report na ukážku metódy, nie analýza konkrétnej zákazky. Plodiny, výmery, poradie polí aj eurové sumy sú ilustratívne — slúžia len na demonštráciu toho, ako výstup vyzerá a čo obsahuje, nie sú tvrdením o konkrétnych poliach. V reálnom reporte sú všetky údaje z vašich polí a overené.

ℹ️ Ako čítať tento report

Report vychádza zo satelitného snímkovania (Sentinel-2) a vegetačných indexov (NDVI, NDRE, NDMI, PSRI), ktoré hodnotia stav a zrelosť porastu. Počas dozrievania porast stráca chlorofyl a vysychá, čím NDVI klesá — nižšie hodnoty zodpovedajú pokročilejšej zrelosti. Na základe toho report určí poradie zberu, odhadovaný termín a vhodný (suchý) deň na kosenie pre každé pole.

Ako na to: 1) v tabuľke Poradie zberu vidíte, ktoré pole ide prvé. 2) pozrite počasie a vyberte suchý deň. 3) v mape kliknite na pole a uvidíte detail. 4) termíny aj eurá sú odhady — ber ich len orientačne.

⚠️ Dôležité — limity a ako to brať

Tento report je orientačná pomôcka, nie príkaz na zber — finálne rozhodnutie urobte podľa vlhkomeru a kontroly na poli. Prahy sú kalibrované pre Sentinel-2 (satelit); pre dron sú nižšie. NDVI nerozlíši zrelosť od choroby, poľahnutia či sucha — ak je porast nerovnomerný alebo NDVI prudko padol, status „Overiť" znamená „choď sa pozrieť na pole". Kukurica: NDVI = stav porastu, nie vlhkosť zrna (zber je ~2–4 týždne po „zrelom" NDVI). Repka: NDVI sám nestačí (kvitnutie klame) — treba potvrdenie vlhkosti (NDMI).

🚜 Odporúčané poradie zberu

Polia sú zoradené od najzrelšieho po najmenej zrelé — kosiť zhora dole. Olejniny majú prednosť pred obilninami: keď prezrejú, šešule pukajú a úroda padá na zem najrýchlejšie.

⚠️ „Odhad zberu" je len orientačný — preto je uvedený ako rozsah (napr. 5–11 dní), nie presný deň. Vychádza z poklesu NDVI medzi satelitnými snímkami; čím viac dátumov naprieč sezónou, tým presnejšia rýchlosť dozrievania a užší rozsah.

🧪 Ukážka — plodiny a výmery v tabuľke sú ilustratívne, nie tvrdenie o konkrétnych poliach.

Čo znamenajú stĺpce: Medián NDVI — ako zelené je pole (menšie číslo = zrelšie). Zrelá plocha — koľko % plochy poľa je už zrelé (v zrelej zóne NDVI); 100 % = celé pole zrelé. Stav (Zrelé/Takmer/Nezrelé) je celkový odhad poľa podľa mediánu. Stav — zrelé / takmer zrelé / nezrelé. Odhad zberu — o koľko dní zhruba dozreje (rozsah, nie presný deň). Suchý deň zberu — prvý deň bez dažďa, keď už bude zrelé. Hodnota — približná cena úrody na poli. Riziko pri oneskorení — koľko môžete stratiť, ak zožnete neskoro.

🌦️ Počasie a okno na zber

Počasie pre obdobie zberu (predpoveď). Žatva sa robí za sucha — najbližší vhodný (suchý) deň je 29.06.. V tabuľke zberu má každé pole „suchý deň zberu" = prvý suchý deň, keď už bude zrelé.

🛰️ Satelitná metodika — NDVI + NDRE + NDMI

Pri satelite (Sentinel-2) sa nespoliehame len na NDVI — kombinujeme tri indexy, lebo samotné NDVI je počas dozrievania zradné (saturuje sa a pri repke ho deformuje kvitnutie aj zelené šešule):

• NDVI — primárny ukazovateľ zelenosti; jeho pokles = dozrievanie.
• NDRE (červený okraj) — klesá skôr ako NDVI (chlorofyl mizne pred zmenou štruktúry porastu) → skorší signál začiatku senescencie.
• NDMI (SWIR, vlhkosť) — sleduje dosychanie porastu/zrna. Toto dron nevie (nemá pásmo SWIR), satelit áno — a je to fyzicky najbližšie k zberovej zrelosti.

Ako to rozhoduje: zrelosť hlásime, keď NDVI dosiahne zberový prah a NDMI potvrdí dosychanie. Repka: ak NDVI hlási zrelosť, ale NDMI ešte nedosychá, označíme to ako neistý signál (možné kvitnutie / zelené šešule) — treba overiť na poli. Naopak, ak NDMI dosychá skôr, než NDVI klesne, repka môže byť zrelšia, než ukazuje NDVI.

Dôležité: index je upozornenie, nie náhrada vlhkomeru — finálne rozhodnutie o zbere patrí meraniu vlhkosti zrna / testu šešúľ na poli. Satelitné prahy (pšenica ~0,35, repka ~0,35) sú kalibračné štarty — dolaďte ich podľa vlastných polí. Dronové NDVI sa na satelit neprenáša (satelit číta na zrelom konci nižšie). Podrobná metodika a zoznam štúdií je v súbore STUDIE_zrelost_satelit.md.

💶 Ekonomika načasovania zberu

Cieľom analýzy je zberať každé pole v jeho optime. Dôsledky nesprávneho načasovania:

• Repka: oneskorený priamy zber zrelého porastu = priemerne +15 % straty pukaním a vypadávaním šešúľ (pri zlom počasí 30–50 %). Pri správnom načasovaní ostávajú straty pod 5 %.
• Pšenica: optimum zberu pri ~14 % vlhkosti. Predčasný zber = zbytočné náklady na sušenie; oneskorený = poliehanie, vypadávanie a zrážky za kvalitu/vlhkosť.
• Predčasný zber nezrelých polí = zbytočné sušenie navyše. Mapa ti povie, ktoré polia ešte počkať.

Ak zožnete v správnom poradí a čase, vyhnete sa stratám rádovo 7 100 € – 27 768 € (= 6–23 % hodnoty úrody) na poliach, ktoré sú alebo čoskoro budú zrelé. Je to rozsah odhadu, nie presné číslo — závisí od skutočných výnosov, cien a počasia.

Odkiaľ sú čísla (so zdrojmi): výnos pšenica 5,7 / repka 3,2 t/ha = priemer SR 2023–2025 (Zelená správa MPRV/ŠÚ SR, krížovo Eurostat). Cena pšenica (mlynárska) ~205 / repka ~475 €/t — stav 2025, ceny sú volatilné (Agrobiznis, obilninári.sk, MATIF/AHDB). Strata pri oneskorení: repka ~8–30 % pukaním šešúľ (extrém až ~50 % pri zlom počasí — Wang et al. 2024); pšenica ~3–19 % najmä preradením mlynárska→kŕmna a poľahnutím (AHDB/ADM). Sušenie ~2,5–3,2 €/t za 1 % vlhkosti (Agrobiznis „tonopercento", UFOP). Konkrétne odkazy sú v sekcii „Zdroje" nižšie. Eurá sú obhájiteľný rozsah podľa hodnôt v config.yaml, nie záruka — pre konkrétneho farmára dosaďte jeho výnos a cenu.

Ako počítame termín zberu: sledujeme, ako rýchlo zelenosť (NDVI) klesá počas dozrievania. Odhad dní dávame len keď pole preukázateľne senescuje (NDVI reálne klesá) — z plne zeleného porastu sa deň zberu spoľahlivo extrapolovať nedá, preto zelené polia majú „ešte nezrelé" a nie zavádzajúci počet dní. Pole je zrelé, keď NDVI klesne na zberový prah (satelitné prahy v config.yaml) a u repky to potvrdí aj dosychanie (NDMI). Najpresnejšie je to pri viacerých dátumoch naprieč sezónou — vtedy rýchlosť dozrievania meriame priamo na poli.

Prečo na dňoch záleží: po dosiahnutí zrelosti u repky každý ďalší deň rastie vypadávanie šešúľ (strata úrody), u pšenice po prvom daždi klesá kvalita a hektolitrová hmotnosť. Preto má repka v poradí zberu prednosť a oplatí sa ísť na najzrelšie pole prvé.

Pre technikov: satelitné NDVI sa oreže presne na hranice polí (s odsadením od okraja, aby stromy a medze nekazili priemer), berie sa medián vnútra poľa a klasifikuje sa do zón podľa prahov plodiny. „Zrelá plocha" = koľko % poľa je už pod prahom „zberová zrelosť".

📚 Zdroje a odborné štúdie

Ekonomické parametre a logika načasovania zberu vychádzajú z týchto prác:

1. Bayer Crop Science Canada (2023): Understanding and managing canola yield loss at harvest — straty pukaním šešúľ pri oneskorenom zbere repky. odkaz
2. Canola Council of Canada: Harvest management (Canola Encyclopedia) — optimálna vlhkosť a načasovanie zberu repky; priemerná strata +15 % pri 3–4-týždňovom oneskorení. odkaz
3. University of Arkansas (UADA): Wheat Drying and Storage — optimálna zberová vlhkosť pšenice (~14 %), náklady na sušenie a kvalitatívne zrážky. odkaz
4. Ohio State University, Agronomic Crops Network: Don't delay wheat harvest — riziká oneskoreného zberu pšenice (poliehanie, vypadávanie, kvalita). odkaz
5. Mechanisms of Silique Dehiscence in Rapeseed: A Review of Research Progress (PMC) — mechanizmus pukania šešúľ repky. odkaz
6. Hassan et al. (2019), A rapid monitoring of NDVI across the wheat growth cycle for grain yield prediction using a multi-spectral UAV platform, Plant Science — dronové NDVI sleduje rast aj pokles počas dozrievania pšenice. odkaz
7. Anderegg et al. (2024), Temporal resolution trumps spectral resolution in UAV monitoring of cereal senescence, Plant Phenomics (PMC) — pri sledovaní senescencie obilnín je dôležitejšia hustota letov v čase; podporuje 2 nálety. odkaz
8. Quantifying senescence in bread wheat using UAV multispectral imaging (Oxford, Plant Physiology 2021) — kvantifikácia senescencie pšenice z dronu. odkaz
9. Sulik & Long (2016), Spectral considerations for modeling yield of canola, Remote Sensing of Environment — žlté kvety repky deformujú NDVI; pre repku je vhodnejší index NDYI (preto je NDVI pri repke len orientačný). odkaz
10. Gan et al. (2008), Assessment of seed shattering resistance and yield loss in five oilseed crops, Can. J. Plant Sci. — straty vypadávaním repky a vplyv načasovania zberu. odkaz
11. Seed losses during harvesting of oilseed rape at on-farm scale — priemerné straty ~5,9 % (rozsah 3,3–9,9 %) v reálnej prevádzke. odkaz
12. Effect of weathering during delayed harvest on test weight and hardness of wheat, Can. J. Plant Sci. — pri pšenici je strata z oneskorenia hlavne kvalitatívna (objemová hmotnosť, tvrdosť), nie tonáž. odkaz
13. Selecting the optimal NDVI time-series reconstruction technique for crop phenology — senescencia NDVI sa modeluje asymetrickou sigmoidou (preto je lineárny odhad len lokálny). odkaz
14. Schlund & Erasmi (2021), Sentinel-1/-2 time series for winter wheat & barley phenology, Remote Sensing 13(24):5036 — neskoré dozrievanie pšenice je z NDVI ťažko oddeliteľné (saturácia); koniec sezóny detegovateľný hlavne radarom. odkaz
15. Meroni, d'Andrimont et al. (2021), Land surface phenology of major EU crops (Sentinel-1/-2), Remote Sensing of Environment — koniec sezóny = NDVI cez 50 % amplitúdy poklesu; reálna chyba odhadu ~15 dní (pšenica) / ~17 dní (repka). odkaz
16. Zamani-Noor & Feistkorn (2022), Monitoring winter oilseed rape by NDVI and NDYI, Agronomy 12(9):2212 — kvetný prepad NDVI repky (~0,86 → ~0,70) a jeho zotavenie → NDVI samo pre repku nestačí (preto pridávame NDMI/NDRE). odkaz
17. Han et al. (2019), Crop water content of winter wheat (Sentinel-1/-2), Sensors 19(18):4013 — SWIR/NDWI je najlepší optický prediktor vlhkosti klasu (r = −0,513) → fyzikálny základ NDMI „dosychania". odkaz
18. Beck et al. (2006), Remote Sensing of Environment + TIMESAT (Jönsson & Eklundh) — fitovanie fenologickej krivky (double-logistic) a relatívny prah konca sezóny (~20 % amplitúdy) ako robustný odhad termínu z časového radu (smer ďalšieho vylepšenia). odkaz
19. Ekonomika — výnosy SR: MPRV SR / ŠÚ SR, Správa o pôdohospodárstve SR (Zelená správa), Tab. 16 — priemerné úrody pšenice a repky v SR (2023–2025). Zelená správa · Eurostat
20. Ekonomika — ceny (2025, volatilné): SK trh + MATIF a živé týždenné ceny. Agrobiznis · obilninári.sk · AHDB (repka)
21. Repka — straty pukaním šešúľ: Wang et al. (2024), prehľad, Frontiers in Plant Science — typicky 8–12 %, extrém až ~50 % pri zlom počasí. odkaz
22. Pšenica — poľahnutie a kvalita: poľahnutie (AHDB) a preradenie mlynárska→kŕmna / číslo poklesu (ADM). AHDB · ADM
23. Náklady na sušenie: SK „tonopercento" (Agrobiznis 2023) a príplatok za sušenie repky (UFOP 2025). Agrobiznis · UFOP

Pozn.: prahy NDVI a rýchlosť dozrievania sú kalibračné štarty (dron ≠ satelit). Pri repke je NDVI len orientačný — presnejší je index NDYI alebo kontrola farby semien v poli.

Pozn.: NDVI–senescenčné prahy zrelosti sú kalibračné a treba ich overiť na vlastných poliach — žiadna štúdia nedáva univerzálne číslo platné pre každú lokalitu a termín.